Ja som začínal najprv sledovaním s titulkami (cz/sk). Potom, keď som nechcel čakať na preklady, tak som začal sledovať s titulkami anglickými. A keď som sa dostal k bodu, že niektoré veci nemali ani anglické titulky, tak som si to začal prekladať sám z odposluchu. To bolo obdobie, kedy som spravil v mojej angličtine asi prvý naozaj veľký skok a naučil som sa rozumieť aj viacerým prízvukom vrátane toho britského, ktorému som predtým rozumel len minimálne. A zhruba v tej dobe som začal čítať aj anglické knihy. Zo začiatku som musel dosť často googliť rôzne idiomy, odborné termíny a málo používané slová, takže to nebolo veľmi komfortné čítanie, ale naučil som sa pritom strašne moc.
Inak ale časom sa to môže aj otočiť a začneš zabúdať svoju materskú reč. Na strednej som mal profku, ktorá s tým mala problém. Žila dlhú dobu v zahraničí a po návrate domov zistila, že zabudla niektoré slovíčka. Nám to prišlo vtedy veľmi vtipné, ale mne sa to po desiatich rokoch v multinárodných korporátoch začína tiež stávať. Často hovorím hlavne so známymi, ktorí vedia anglicky takou anglickou slovenčinou, lebo je to pre mňa jednoduchšie a rýchlejšie ako keby som si mal spomenúť ako sa niečo povie po slovensky.
reagovat
|