reaguje na:
Gonzi
Tomu třeba zase nerozumím já. Když hraju hry s předem definovanými hrdiny, tak hraju příběh těch postav, ne svůj. V nějakých otevřených RPG si teda můžu vybírat jakým způsobem ten příběh budu posouvat, ale furt je to příběh V, příběh Geralta, Nathana atd., nikdy tam nevkládám sám sebe. Proto nemám jediný problém při přepnutí na Abby začít vnímat její perspektivu, protože ačkoliv mě na začátku brutálně nasrala do takové míry, že jsem nahlas nadával a přísahal, že za tohle ji budu chtít fakt brutálně zabít, v momentě kdy začínám hrát za ni, už jsem si prošel tolika zásadníma událostma, že mě ten vztek de facto zcela přešel a naopak jsem připravenej se podívat a prožít ten opačný pohled, aby mi ten příběh začal dávat smysl. Což se i stalo.
|
reagovat
|
len že chápem prečo sa tak zachovala a v akom bola rozpoložení v ten osudný moment. Hlavne v tej dobe kedy sa to v hre odohralo sme Abby ešte vôbec nepoznali a teda sme ju všetci automaticky znenávideli, to bol zámer autorov, o toto im presne išlo, vyvolať v nás presne tieto emócie. Následne sme dostali do rúk Ellie presne v tom rozpoložení v akom bolo potrebné s ktorou sme sa hnali za zbesilou pomstou a Abby sa na dlhú chvílu odmlčala. Ty tvrdíš že Abby good Ellie bad. Ja si práve myslím pravý opak, v tej hre nieje žiadna dobrá a žiadna zlá postava, príbeh nám ukazuje že nič nieje čiernobiele a každá minca má dve strany, že ten človek o ktorom si od začiatku myslíme že je najväčší hajzel je z inej prepsetkívy len obyčajný človek ktorý prežil veľa zlého a preto koná tak ako koná a naopak ten o ktorom sme si od začiatku mysleli že je dobrák má tiež svoje temné chvíle plné bolesti a plaču. Tak predsa funguje celý svet, keď si do toho pripočítaš ešte apokalypsu ktorá má na ľudí nejaký vplyv tak je to ešte vyostrenejšie. Ani Joel predsa nebol svätuškár a už od začiatku vieme že tiež má za sebou temnú históriu o ktorej nehovorí. Ďalej píšeš že nechápeš prečo zachráni zrovna tie dve decká od Seraphitov, vlastne jej nepriateľov a že celá tá pasáž za Abby je len random behanie. No ano v niečom máš pravdu, je to len radnom behanie počas ktorého sa ale deje veľmi veľa dôležitých vecí ktoré by nemali uniknúť bystrému oku. Pretože práve v tejto pasáži pochopíme o čom tá hra vlastne je. Od všadiaľ sa ozývajú hlasy že je to obyčajná revenge story s jasným posolstvom "pomsta je zlá", ano na prvý pohľad to presne tak vyzerá lenže celé to má oveľa viac vrstiev a ak odhalíš tú vrchnú tak zistíš že v základe je ten príbeh hlavne o odpustení a o hľadaní pokoja v ľudskej duši. Abby od začiatku hľadá pokoj, nemôže spávať a celý čas je nám behom hry niekoľko krát podsúvané že má nočné mory z ktorých sa v strachu prebúdza nepomôže jej ani tá Joelova smrť, nepomáha jej nič až do doby keď spozná Yaru a Leva a zachráni ich, v ten moment sa nočné mory končia a ona sa prvý krát prebúdza s pokojom. Nie Joelova smrť ale záchrana v podstate nepriateľov jej priniesla pokoj, preto je tam celá tá pasáž za Abby počas ktorej ich spozná a je ochotná pre ich záchranu riskovať všetko dokonca sa preplížiť do nemocnice, prekonať výšky z ktorých má strach a preplávať na ostrov plný nepriateľov aby im pomohla lebo vie že to je to čo mala robiť už dávno. Vďaka Levovi ktorý zasiahol v poslednej chvíli bola dokonca schopná odpustiť Ellie a nechala ich aj s Dinou nažive. Ellie zase naopak nevedela odpustiť Joelovi čo urobil prestala sa s ním baviť, odstrčila ho od seba a správala sa k nemu ako spratek vpodstate až v posledný den pred tým ako zomrel si k nemu znova našla cestu, následne sa hnala za nezmyselnou pomstou aby nakoniec zistila že je vlastne viac ako na Abby nahnevaná sama na seba za to ako sa k Joelovi správala a že musí v prvom rade odpustiť hlavne sama sebe a až potom Abby.