t_gon
Mne na tom dosť vadil jednak jednoduchý dej (tá prvá kniha je vyložene o tom, že hlavný hrdina má ísť z bodu A do bodu B, kde má niečo spraviť, pričom cestou priberie do party nejakých kamošov a na konci sa všetci poriadne pobijú v nejakej väčšej bitke) a priveľká naviazanosť na samotnú hru - Knaak nepoužíva herný Warcraft ako nejakú pomocnú berličku, ale rovno ako opornú kostru. Človek má tak pocit, že Knaak proste hral ten príbeh na počítači a popritom si robil poznámky (to je mimochodom celkom obľúbený spôsob písania kníh u veľkej časti spisovateľov píšucích príbehy pre svety predovšetkým papierových RPG hier). Opäť to ale pre niekoho (hlavne fanúšikov) môže byť obrovské plus.
|
reagovat
|


