On hlavne natočil v 70. rokoch zopár zručne zrežírovaných a úspešných filmov, takže potom mal asi navždy dojem, že sa tomu rozumie lepšie než tí ľudia, čo točili jeho adaptácie, a chodil na plac machrovať a radiť, "ako sa to robí poriadne". Samozrejme nič proti nemu ako spisovateľovi. Ja som od neho čítal len Eaters of the Dead, a náramne sa mi to páčilo, a to je vraj jeho najslabšia kniha...

Je škoda, že se nedožil jejího konce (Pohotovosti). O jeho ruinování vlastních adaptací jsem slyšel. Holt byl asi posedlej tím, aby měl nad nima kontrolu a ani po několika špatnejch zkušenostech neznal míru.

Práve som o tom písal novinku na čsfd a chvíľu som uvažoval, či mám napísať aj niečo o Crichtonovej povesti "ničiteľa talentov". Kvôli tomu vraj vzniklo tak málo dobrých adaptácií jeho kníh - vraj každému režisérovi kecal do natáčania a to väčšinu z nich zruinovalo. Príkladom sú Vikingovia - McTiernana už Crichtonove pindy tak srali, že uprostred natáčania jednoducho odišiel domov. A Michael si potom musel sám dotočiť zopár scén vrátane mizernej záverečnej bitky. Jediný tvorca, ktorý si od Crichtona nenechal kecať do filmu, bol Spielberg - lebo boli staré kamoši. Aj preto Jurský park dopadol dobre...