Druhého Witchera som hral len asi pol roka pred týmto. Dovtedy som sa witcherovskej sérii vyhýbal, lebo tieto klasické rpg hry veľmi nemusím, ale bolo to v zľave za dve éčka, tak som si povedal, že to skúsim a uvidím, či má pre mňa cenu sa púšťať do trojky, resp. najviac vyhypovanej hry ever. Bol som veľmi príjemne prekvapený prezentáciou príbehu, kvalitou scenára a množstvom humoru v dialógoch. Hovoril som si, že lepšie rpg tohto typu som ešte nielenže nehral, ale ani nevidel. Neskôr sa samozrejme dostavili klasické neduhy týchto typov hier, čím je množstvo bugov aj roky po vydaní a desiatkach patchov, veľké množstvo herných mechaník na úkor casual-friendly gameplayu, nutnosť robiť skoro všetky vedľajšie questy pre získanie lepších itemov a podobne. Ale aj napriek tomu prevládli pozitíva a rozhodol som sa skúsiť aj prvý diel. Odinštalované po 20 minútach a radšej to nebudem komentovať. Ale aby som bol v obraze po príbehovej stránke, tak som si aspoň preklikal walkthrough na youtubku.
Prečo ale vôbec spomínam prvý diel? Pretože k tomu má bohužiaľ tretí Witcher bližšie ako k druhému. Aby sme si rozumeli. Trojku som neodinštaloval po 20 minútach, ale ide o jedno obrovské sklamanie. Možno je to aj dôsledok toho, že som do toho už išiel s veľkými očakávaniami po skvelej dvojke a po tom obrovskom hype, ktorý som na adresu Wild Hunt počúval celý minulý rok. Na tom však už nezáleží.
Čo ma v prvom rade naštvalo bol príbeh. Pre mňa je príbeh v hrách veľmi dôležitý a obzvlášť v hrách, ktoré na príbehu stoja. Chápem, že tvorcovia chceli dať na scénu aj Yen, ale takýmto spôsobom sa mi to vôbec nepáčilo. Triss som fandil celú dvojku a v trojke som sa k nej dostal až po 20 úmorných hodinách, počas ktorých som mohol počúvať maximálne tak namyslenú papuľnatú bitch Yen, ktorú som mal chuť poslať do riti už po pár minútach. Prakticky celú tú prvú tretinu hlavného príbehu som doslova trpel. Nielen kvôli absencii Triss, ale celkovo sa zo scenára akoby vytratil humor, ktorý ma tak veľmi bavil v dvojke. Samozrejme, sem tam sa objaví nejaká vtipná hláška, ale v tom množstve obsahu sa to úplne stráca. Chvaľabohu od Novigradu s Triss, Zoltánom a Marigoldom to už začalo chytať dych. Síce pomaly a pocit, že sa to už konečne naplno rozbehlo som mal až po nájdení Ciri a odohratých viac než 40 hodinách, ale nakoniec aspoň tá posledná tretina príbehu mi konečne dala to, čo som od hry očakával. Celkovo je však ten príbeh naozaj príliš prekombinovaný a zbytočne rozťahaný.
Gameplay komentovať radšej veľmi nebudem, lebo kvôli nemu som tú hru určite nehral, ale z herných mechaník som mal celkovo o dosť horší pocit ako v dvojke.
Audiovizuál priemerný. Grafika celkom pekná, síce z nasvietenia som väčšinu času grcal, ale potešilo ma Nvidia gameworks a fakt, že som nemusel používať žiadny sweetfx profil a všetko bolo pekne ostré. Soundtrack však sklamal na celej čiare. Je to ako nejaký random mix monotónnych skladieb z rôznych iných hier.
Veľkým problémom hry sú bugy. Aj dvojka s nimi mala problém, ale tu sú všadeprítomné. Ide hlavne o kozmetické nepodarky ako prechádzanie cez postavy počas dialógov a niekedy aj mimo nich, predmety položené na stole visiace vo vzduchu, skákanie postáv hore dole, ale aj kompletne dojebaný navigačný systém, zasekávajúci sa kôň o každú budovu (je takmer nemožné si ho privolať k sebe bez toho, aby som ho nemusel hľadať zaseknutého niekde za domom alebo pod mostom či za plotom), zasekávajúce sa postavy v stenách (raz sa mi to stalo počas questu, keď som mal nasledovať jednu postavu a ona sa zasekla v stene, zostalo to tak navyše aj automaticky uložené, takže keby nemám náhodou aj druhý save pred začiatkom toho questu, tak to môžem hrať znova celé od začiatku a desiatky hodín v prdeli) či zaseknuté dvere s nemožnosťou vstúpiť do budovy alebo aj náhodné padanie hry. A toto všetko po množstve patchov. Ani nechcem vedieť v akom stave bola tá hra pri vydaní.
Navyše ma celkom pobavila fyzika vetra a stromov. Síce to nie je bug, ale je vtipné občas sledovať ako vietor ohýba stromy takmer o 90 stupňov akoby boli z gumy. A nesmiem zabudnúť ani na poškodenie z pádu. To je kapitola sama o sebe. Nepamätám si hru, kde by som toľkokrát zomrel po páde z dvojmetrovej výšky. Niekoľkokrát sa mi to podarilo aj s plným životom.
Ako nič v zlom. Chápem, že pre zarytých fanúšikov žánru je Witcher 3 automaticky najlepšou hrou ever už len vďaka množstvu obsahu, ktoré ponúka. Ale pre mňa to bolo miestami doslova utrpenie. Objektívne však musím uznať, že to je dobrá hra. Tak nejak za 80% aj vďaka DLC Blood and Wine, ktoré ma veľmi potešilo a moje očakávania splnilo na jednotku. Navyše je to nádherný príklad toho, že menej je niekedy naozaj viac.
The Witcher 3
653212
Druhého Witchera som hral len asi pol roka pred týmto. Dovtedy som sa witcherovskej sérii vyhýbal, lebo tieto klasické rpg hry veľmi nemusím, ale bolo to v zľave za dve éčka, tak som si povedal, že to skúsim a uvidím, či má pre mňa cenu sa púšťať do trojky, resp. najviac vyhypovanej hry ever. Bol som veľmi príjemne prekvapený prezentáciou príbehu, kvalitou scenára a množstvom humoru v dialógoch. Hovoril som si, že lepšie rpg tohto typu som ešte nielenže nehral, ale ani nevidel. Neskôr sa samozrejme dostavili klasické neduhy týchto typov hier, čím je množstvo bugov aj roky po vydaní a desiatkach patchov, veľké množstvo herných mechaník na úkor casual-friendly gameplayu, nutnosť robiť skoro všetky vedľajšie questy pre získanie lepších itemov a podobne. Ale aj napriek tomu prevládli pozitíva a rozhodol som sa skúsiť aj prvý diel. Odinštalované po 20 minútach a radšej to nebudem komentovať. Ale aby som bol v obraze po príbehovej stránke, tak som si aspoň preklikal walkthrough na youtubku.
Prečo ale vôbec spomínam prvý diel? Pretože k tomu má bohužiaľ tretí Witcher bližšie ako k druhému. Aby sme si rozumeli. Trojku som neodinštaloval po 20 minútach, ale ide o jedno obrovské sklamanie. Možno je to aj dôsledok toho, že som do toho už išiel s veľkými očakávaniami po skvelej dvojke a po tom obrovskom hype, ktorý som na adresu Wild Hunt počúval celý minulý rok. Na tom však už nezáleží.
Čo ma v prvom rade naštvalo bol príbeh. Pre mňa je príbeh v hrách veľmi dôležitý a obzvlášť v hrách, ktoré na príbehu stoja. Chápem, že tvorcovia chceli dať na scénu aj Yen, ale takýmto spôsobom sa mi to vôbec nepáčilo. Triss som fandil celú dvojku a v trojke som sa k nej dostal až po 20 úmorných hodinách, počas ktorých som mohol počúvať maximálne tak namyslenú papuľnatú bitch Yen, ktorú som mal chuť poslať do riti už po pár minútach. Prakticky celú tú prvú tretinu hlavného príbehu som doslova trpel. Nielen kvôli absencii Triss, ale celkovo sa zo scenára akoby vytratil humor, ktorý ma tak veľmi bavil v dvojke. Samozrejme, sem tam sa objaví nejaká vtipná hláška, ale v tom množstve obsahu sa to úplne stráca. Chvaľabohu od Novigradu s Triss, Zoltánom a Marigoldom to už začalo chytať dych. Síce pomaly a pocit, že sa to už konečne naplno rozbehlo som mal až po nájdení Ciri a odohratých viac než 40 hodinách, ale nakoniec aspoň tá posledná tretina príbehu mi konečne dala to, čo som od hry očakával. Celkovo je však ten príbeh naozaj príliš prekombinovaný a zbytočne rozťahaný.
Gameplay komentovať radšej veľmi nebudem, lebo kvôli nemu som tú hru určite nehral, ale z herných mechaník som mal celkovo o dosť horší pocit ako v dvojke.
Audiovizuál priemerný. Grafika celkom pekná, síce z nasvietenia som väčšinu času grcal, ale potešilo ma Nvidia gameworks a fakt, že som nemusel používať žiadny sweetfx profil a všetko bolo pekne ostré. Soundtrack však sklamal na celej čiare. Je to ako nejaký random mix monotónnych skladieb z rôznych iných hier.
Veľkým problémom hry sú bugy. Aj dvojka s nimi mala problém, ale tu sú všadeprítomné. Ide hlavne o kozmetické nepodarky ako prechádzanie cez postavy počas dialógov a niekedy aj mimo nich, predmety položené na stole visiace vo vzduchu, skákanie postáv hore dole, ale aj kompletne dojebaný navigačný systém, zasekávajúci sa kôň o každú budovu (je takmer nemožné si ho privolať k sebe bez toho, aby som ho nemusel hľadať zaseknutého niekde za domom alebo pod mostom či za plotom), zasekávajúce sa postavy v stenách (raz sa mi to stalo počas questu, keď som mal nasledovať jednu postavu a ona sa zasekla v stene, zostalo to tak navyše aj automaticky uložené, takže keby nemám náhodou aj druhý save pred začiatkom toho questu, tak to môžem hrať znova celé od začiatku a desiatky hodín v prdeli) či zaseknuté dvere s nemožnosťou vstúpiť do budovy alebo aj náhodné padanie hry. A toto všetko po množstve patchov. Ani nechcem vedieť v akom stave bola tá hra pri vydaní.
Navyše ma celkom pobavila fyzika vetra a stromov. Síce to nie je bug, ale je vtipné občas sledovať ako vietor ohýba stromy takmer o 90 stupňov akoby boli z gumy. A nesmiem zabudnúť ani na poškodenie z pádu. To je kapitola sama o sebe. Nepamätám si hru, kde by som toľkokrát zomrel po páde z dvojmetrovej výšky. Niekoľkokrát sa mi to podarilo aj s plným životom.
Ako nič v zlom. Chápem, že pre zarytých fanúšikov žánru je Witcher 3 automaticky najlepšou hrou ever už len vďaka množstvu obsahu, ktoré ponúka. Ale pre mňa to bolo miestami doslova utrpenie. Objektívne však musím uznať, že to je dobrá hra. Tak nejak za 80% aj vďaka DLC Blood and Wine, ktoré ma veľmi potešilo a moje očakávania splnilo na jednotku. Navyše je to nádherný príklad toho, že menej je niekedy naozaj viac.
The Witcher 3
|
reagovat
|
