reaguje na:
Papros
Splachuje tam do záchodu předchozí gradaci a děj a zároveň nenabízí nic moc jiného, představuje nové nezajímavé postavy, mate tam čtenáře jakousi meta rovinou, vyústění podzápletek, které byly předtím nejzábavnější, je tam jen jakoby mimochodem na pár stránkách a už to není ani moc zábavně napsaný. Nevím, měl jsem z toho při čtení pocit, že ho to přestalo bavit. Předchozí knížky jsem přečetl třeba během dvou měsíců všechny, tuhle poslední jsem četl dalšího půl roku, jak mě to sralo.
|
reagují:
Papros
|
reagovat
|
Teraz budem písať o filmoch ale to, čo píšeš o postavách sme si s kamarátom všimli až pár rokov dozadu, kedy bol maratón Pána prsteňov v Scale. Po prvýkrát sme si všimli ako sú tie postavy slabo/vôbec prekreslené. O Legolasovi a Gimlim sa vlastne nič nedozvieme. Boromir získa príbehové pozadie až v druhom diely - a aj to len v režisérskej verzií. Faramir je charakterizovaný skrz father issue ale inak nič viac. U Gandalfa človek nevie čo presne všetko dokáže. Jediný o kom sa aspoň niečo dozvieme je Aragorn. Inak tie postavy charakterizuju skor ich činy a kvôli tomu si ich divák asi pamätá. Pretože hovoriť u nich o nejakej psychologickej hĺbke moc nejde. Nakoniec len napíšem že filmy LOTR absolútne milujem.
asi vieš čo myslím nie? To bolo fajn a docela som si to užíval. Ale popravde už ani neviem ktorá kniha to vlastne bola, to o niečom svedčí by som povedal. Dodnes mám vlastne problém nejak rozlíšiť Čas Opovržení, Věž Vlaštovky a Křest Ohněm a zo všetkého najviac mi liezla na nervy Ciri a jej príbeh a ano aj ten spomínaný koniec. A kedže to je jedna z hlavných postáv, ak nie tá najhlavnejšia tak je asi jasné prečo mi tie knihy tak nevoňajú. Ale čo som pozeral hodnotenia tak v tomto niesom sám, väčšinou ľudia práve chvália tie poviedky a v tom musím len súhlasiť. To je to najlepšie čo Sapkowski dal svetu.
. Miluju obě díla, ale společnýho mají pramálo.
