Tak je to za nami. Asi budem jediný človek na planéte, ale časti 11 - 15 sa mi páčili o dosť viac ako tie posledné tri masakrálne. Ten vývoj Ragnarovho plánu a jeho vzťahu s Ivarom a Ecbertom ma zaujímali. Finále už je len ďalšia porcia rúbania a synovia sú napospol nesympatickí, zachraňuje to zo starej gardy už len Floki, Lagertha ma prestala baviť už dávno.

Čo ma štve, je postupný odklon od slušnej historickej atmosféry v prvých sezónach. Úplne najlepšia epizóda doteraz je podľa mňa tá z prvej sezóny, keď idú do lesnej svätyne a celý čas tam haluzia a krvácajú na obetisku. Pohanské až na kosť. Tieto rituály išli do sračiek, napríklad ľudská obeť pred vyplávaním synov do Anglicka, to bolo slabučké. Plus teda to opevnenie, čo postavili, čo sú to za čudnosti s visutými mostami? Už si to celkom cucajú z prsta.

Napriek všetkému ma to stále baví a efektný nástup Johathana Rhys-Meyersa ako nemilosrdného bojovného biskupa, ktorý bude márovať Vikingov v 5. sezóne (tiež 20-dielnej), sľubuje veľké veci.