Taky se přidávám do klubu, kterému dvojka hodně sedla. Jinde bych možná podobný příběh odzíval, ale filmu se podařilo si mě získat díky postavám. Přirostly mi k srdci, takže jsem ubíhající minuty prožíval o to víc. Navíc vyvrcholení byla emocionální šleha.

Mně film aboslutně dostal a dojal k slzám. 

Sila Rockyho a aj Creeda IMO vždy ležala v tom keď čo najviac reflektoval Stalloneho život a jeho snahu niečo dokázať. Keď Rockyho filozofovanie malo akýsi hmatateľný, reálny základ.

Jednotka bola o outsiderovi, ktorému už pomaly ujížděl vlak a snažil sa využiť svoju jedinú šancu niečo dokázať - Stallone bol v rámci svojej kariéry na tom rovnako. Rocky Balboa bol o starnúcej bývalej hviezde, ktorá chcela ukázať že na to stále má - Stallone bol na tom rovnako. Creed bol o tom ako sa starnúca bývalá hviezda musí presunúť do úlohy mentora a s pokorou pustiť do popredia mladosť - Stallone bol na tom (v zásade) rovnako. 

Creed II IMO nemá takéto hmatateľné, reálne emocionálne jadro a pôsobí preto prázdnejšie. Rocky nemudruje a nefilozofuje preto, lebo naozaj má čo povedať, ale preto, lebo sa to od jeho postavy tak nejako očakáva. Pôsobí to proste umelo a mechanicky.  

To neznamená, že Creed II je zlý film, ale proste mu chýba to srdce, ktoré mali najlepšie diely série (IMO jednotka, šestka a Creed). 

Není to stejně dobrý, jako jednička, ale pořád je to hodně dobrý