Typ filmu, kedy človek 2/3 alebo viac rozmýšľa prečo je to vlastne taká klasika. Ale odkedy sa dej v druhej polovici zlomí to začne byť jasnejšie a záver...ten človeka proste dostane.
Mne film v tomto pripomína Field of dreams, čo je tiež film, kde ako keby celý dej pripravoval pôdu pre emocionálny záver.
Filmu IMO pridáva aj to, že vznikol tesne po skončení II. svetovej vojny a bol to prvý film čo Stewart po vojne natočil (od 1941 do 1945 bol v armáde - BTW 1. známy herec čo v tom čase narukoval). Proste v kontexte povojnového sveta oslava akejsi radosti z obyčajného života aj keď je plný neuveriteľného množstva trápenia a starostí pôsobí ešte údernejšie.
|
reagovat
|

. Velká radost nejen za Goslinga, který se konečně může zbavit nálepky box office poison hvězdy, která sice hraje hlavní role v kvalitních projektech, ale nedokáže "přebít" zacílení filmu mimo mainstream (ala z poslední doby The Fall Guy nebo blahé paměti BR 2049 - podobný popcornový crowd pleaser už potřeboval jako sůl), ale taky za navrátilce Lorda a Millera, kteří tímhle zářezem snad konečně budou moci rozkopnout některé dosud zavřené dveře (ehm, 23 Jump Street, ehm

