Joker: "dva podařený vtípky" - to je podľa mňa chyba, očakávať, že dialógy medzi nimi budú "hláškové". Nie sú - ale rozhodne sú dobre napísané, svižné a ten humor je tam skôr medzi riadkami. Mám dojem, že dnes sme tými "hláškami" posadnutí. Pritom iskrivé dialógy nemusia byť o nich.

Zimmer má aj slabšie veci, ale soundtracky ako Skala, Gladiátor, TDK, Angels and Demons či práve teraz Sherlock Holmes sú vynikajúce aj na samostatné počúvanie. Tvoje "bych si je nepustil" mi naznačuje, že si ich vlastne nikdy samostatne nepočúval, chyba, vyskúšaj to. Gorecki: Už si rozumieme. *8)* S tým rozdielom, že mňa Zimmerov Holmes potešil veľmi, vo filme i potom samostatne. Rušivý vplyv som nepostrehol - ale to už je o každého osobnom prístupe a vnímaní veci. Samozrejme, u mňa to víťazí hlavne tým, že to nástrojovo i niektorými motívmi veľmi pripomína Morriconeho. Btw. Morricone je príklad skladateľa, ktorého hudba trčí z filmov na kilometre. Nikdy som však nemal pocit, že by ma rušila, práve naopak, dotyčné filmy sú bez nej nepredstaviteľné (snáď okrem Red Sonje, tú by som dal okamžite prerobiť Poledourisovi, keby ešte žil *8)*).

Gorecki: Ale nechceš tvrdiť, že pokiaľ je hudba k filmu taká výrazná, že si už počas sledovania všimneš jej kvalitu (výrazné melódie, originálne znejúce nástroje...), tak je to vlastne zle, však nie? U mňa je dobrý soundtrack práve ten, ktorý mi udrie do uší už pri sledovaní filmu. Napríklad Poledourisov Barbar Conan jasne víťazí nad filmom, ale nič to nemení na tom, že je to najlepší soundtrack všetkých čias.