Spôsob, akým Nolan pristupuje k hudbe, je jedným z dôležitých faktorov, prečo je mojím najobľúbenejším filmovým tvorcom. Hudba tu bola pred tisíckami rokov a dodnes dokáže človeka zo všetkých vnemových stimulov napojiť najlepšie na to, čo chce tvorca, aby sme cítili. Teda aspoň u mňa to tak funguje. Niekedy to, samozrejme, môže pôsobiť aj ako lacná skratka. Dá sa však povedať, že presne tak, ako vo mne rezonuje hudba v Nolanových filmoch, vnímam rovnomerne aj film samotný. Ku klasikám, akými sú soundtracky k TDK trilógii, Interstellaru, The Prestige či Inception, si dnes rád pridám aj Odyseu.
Toto od kina nemôžem dostať z hlavy.
|
reagovat
|

