Ad epic druhej/tretej časti. Ak ani jeden z redaktorov nečítal Dunu a jej pokračovania, chápem, že už teraz sa tu kreslí nejaké stupňovanie v epickosti, ale druhý diel je maximum čo sa epickosti tejto časti kníh týka. Mesiáš Duny je skôr komorná konverzačka, kde je tak maximálne jedna scéna, ktorá by sa dala považovať za epickú a to je tak všetko. Samozrejme, Villneueve aj v prvej časti dokázal urobiť krásne obrazy v podstate z vecí, ktoré sú v knihe iba načrtnuté, avšak žiadne mega násery by som v trojke nečakal, ak to má byť verné predlohe. Skôr naopak. Každopádne, dojmy navyšujú očakávania, štvrtok večer snáď budem chrochtať blahom.
reagovat
|