Uh-oh :) dobra recenzia! Ostatne, ja s nou mozem len suhlasit, len s tym rozdielom, ze ja som korytnacky neprestal mat rad do dnesnych dni. Takze ked som sa pripravoval na tento film, vedel som co mam zhruba cakat, a tesil som sa na to. A mas pravdu slovensky dabing bol pri korytnackach 1987 asi 100x lepsi nez ten cesky. Okrem toho, ked si nieco odporucam pozriet tak je to kresleny serial z roku 2003 - jednak sa relativne presnejsie drzi zakladnej komixovej predlohy (relativne), a jednak jeho 5 seria je vyborna :) (6 sa vyhnut oblukom).

Opäť som dostal nejakú divnú slinu (tento týždeň už po druhý krát) a neubránil sa menšiemu (no... menšiemu...) spísaniu svojich dojmov, ktoré sa od tých stéčkových napodiv celkom líšia. Korytnačky som miloval. Prečo si to nepriznať, keď je to pravda. Ako malý som čítaval ich komixy a spolu s bratrancom ich „daboval“, nadšene som pozeral na seriál a vrelo som prijal aj filmovú trilógiu. Odvtedy už prešlo mnoho rokov a zelení ninjovia zostali v pamäti uložení len ako príjemná spomienka. Keď som pred asi dvoma rokmi znovu videl hrané filmy, nestačil som sa čudovať. To, čo bolo pre mňa kedysi vrcholom zábavy, vyznelo po toľkom čase ako dosť nudné a značne trápne divadielko. Ako sa ale blížil štvrtý diel korytnačích príbehov, postupne táto skazená pachuť zapadala prachom. Lenže v momente, keď sa objavila stéčkova recenzia, stará rana po filmoch sa znova obnovila. „Ale čo,“ hovoril som si, „dám tomu šancu. Hádam to nebude až také zlé.“ Pre istotu som si pre oživenie pozitívnych spomienok nalistoval zopár starých komixov na webe a strávil príjemnú chvíľku sentimentálnym rozjímaním. Na záver som si ešte pustil aj jednu animovanú časť korytnačích dobrodružstiev – a to som teda robiť nemal. Neviem, či to bolo tým českým dabingom (kým si poriadne nespomínam na slovenský, môžem s istotou tvrdiť, že bol lepší ;-)) alebo skutočne infantilným vyznením, ale všetka pozitívna energia skončila kdesi v šuplíku pod vrstvou ponožiek a spodného prádla. S takouto zničenou vierou som usadal pred najnovší animák – a svete div sa, stal sa zázrak. Neviem, či za to môže čas strávený samotným spomínaním, či prehnane nízke očakávania a pesimistický prístup alebo ma nebodaj, podobne ako stéčka, ktosi zobral palicou cez hlavu, ibaže o triedu silnejšie, mne sa ten film skutočne páčil. Razom som omladol o nejakých 15 rokov a prežíval celé dobrodružstvo spolu s Leonardom, Michelangelom, Rafaelom a Donatelom. Dostal ma už, v recenzii toľko kritizovaný, úvod. Komentár mi nijako nevadil (i keď jedným dychom priznávam, že by skutočne stačil aj kratší) a rozhodne mi nenabúral vynikajúci pocit z epického prológu s tisícohlavými armádami, ženúcimi sa proti sebe. Začiatok zavedie diváka kamsi do latinskej Ameriky pred troma tisíckami rokov. V tej dobe sa istý významný vodca sformoval akési bratstvo za pomerne klasickým zámerom dobytia sveta. Celé to poistil vyvolaním brány do inej dimenzie, ktorá predstavovala prísľub ohromnej moci. Vojvodca síce skutočne obdržal veľký dar v podobe nesmrteľnosti, jeho bratstvo však podľahlo petrifikácii a cez portál preniklo do nášho sveta 13 mimozemských beštií, ktoré sa hneď z ostra jali rozsievať skazu. O 3000 rokov neskôr je príbeh o nesmrteľnom generálovi púhou legendou a len jeden človek na svete vie, že sa znova naskytajú vhodné podmienky k otvoreniu portálu, a že krvilačné potvori to vábi priamo k nemu, do najväčšieho mesta Spojených Štátov – do New Yorku. Príbeh to teda nie je nejako oreginálny a trpí niekoľkými logickými neduhmi, či už menšími – ako napr zbroj mayov v prológu, ktorí v nej nápadne pripomínajú vojakov z warcraftu – alebo väčšími – ako je napr nutnosť zoradenie hviezd k otvoreniu transdimenzionálnej trhliny, z čoho naisto dostane nejeden astronóm prinajmenšom extra silnú migrénu. Napriek tomu však musím povedať, že ma samotný príbeh naozaj zaujal a to hlavne z dôvodu veľmi šikovného rozhodenia postáv a ich motivácií. Jeho námet je síce pomerne krátky, o ani nie 80 filmových minút sa musí deliť ešte s druhou príbehovou líniou (o nej neskôr), napriek tomu som mal z neho výrazne lepší pocit, než z príbehu akejkoľvek inej CGI animačky, ktorú som doteraz videl (a to aj vrátane Incredibles). Je to hlavne preto, že TMNT nestavajú primárne na fóroch či zaujímavom prostredí tak, ako ich súkmeňovci. Do popredia sa dostáva predovšetkým dej a hlavne akcia. Samozrejme nemôže chýbať nejaké to ponaučenie pre najmenších, podané však veľmi príjemným, nijako nepresladeným spôsobom. A práve o tomto ponaučení je druhá dejová línia. Práve tu sa do popredia dostavajú Mladé Ninja Korytnačky™. Tie na začiatku príbehu predstavujú typickú rodinu v pozdnom štádiu vývoja – deti trocha odrástli a starajú sa samé o seba. Leonardo je už rok kdesi v Mexiku a akosi sa nemá k tomu, aby sa vrátil, Rafael celý deň prespí, aby sa v noci mohol hrať na Ghost Ridera, teda prevážať sa na motorke a metať reťazmi po nebohých newyorských kriminálnikoch (ešteže nerobí „Whoof!“ do zrkadla ;-)), Donatelo zas pracuje ako Hot Line (tým myslím technickú počítačovú podporu a nie nejaké xxx služby ;-)) a Michelangelo zas zo seba robí blbca (inak to vážne nejde nazvať) na narodeninových oslavách. Prim hraje hlavne vzťah prvých dvoch, Don s Mikim sú v podstate len do počtu, špeciálne Miki má za úlohu svojou mentalitou, limitne sa blížiacou Randymu z My Name is Earl!, baviť trápnymi fórkami to najmenšie publikum. Leo s Rafom dostali od Munroea do vienka najprepracovanejšie charaktery a treba uznať, že v porovnaní s predchádzajúcimi filmovými pokusmi sa s nimi pracuje s oveľa väčším citom. Hociže ich vzájomný konflikt o budúce smerovanie skupiny je v podstate pomerne triviálny, dokázal ma jeho spracovaním Munroe skutočne zaujať. Ťažko povedať, či v tom bola znenazdajky prebudená spolupatričnosť so zeleným kvartetom z detstva alebo nejaká podprahová mágia, ale konflikt dvoch opancierovaných plazov som prežíval súčasne s nimi a jeho finále asi v dvoch tretinách filmu na streche v daždi považujem za vrchol filmu. V tejto scéne Munroe ukázal, že vie v pohode ukočírovať aj dejové klišé a že nie každá postava musí mať pravdu, aby mala pravdu (ehm... pochopíte až uvidíte ;-)). S technickým spracovaním je to také všelijaké. Na jednej strane je vidno značne obmedzené prostriedky, na druhej strane (celkom v protiklade s stéčkovou recenziou), badám, že Munroevi to nijako nebráni v tvorčej invencii a v predvádzaní záberov, na ktoré by teoreticky vôbec nemal mať nárok (miestami sa jednoducho ukáže, že pán režisér nie je až taký impotent, ako mohol byť vykreslený ;-)). Príkladom budiž už spomínaný prológ či rôzne prelety alebo až takmer Cuarónovská scéna s bitkou v záhrade. Na druhej strane je miestami zrejmé, že „duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ resp že finančné limity občas podkopávajú Munroeovi nohy. Zreteľné je to v zmienenej scéne na streche, kedy chcel (relatívnu) temnosť Munroe podkresliť dažďom. Žiaľ dážď evidentne nebol silnou stránkou animačné štúdia a tak z oblohy miesto kvapiek padajú akési divné biele šmuhy, čo pôsobí celkom rušivo. Podobne v scéne s otvorením portálu nasleduje veľmi pekný zoom od zeme, ktorý však prejde k neuveriteľne divne spracovanému vyrovnávaniu hviezd a nebohým vyššie zmieneným astronómom musí byť urýchlene podaná prvá pomoc. Zostáva len dúfať, že na prípadný piaty diel (vo filme sú celkom zrejmé narážky – prirovnal by som ich k tým z Batman begins) dostane tvorčí tým o čosi vyššie finančné prostriedky. Miestami pošramotený vizuálny dojem však značne umocňuje perfektné podfarbenie hudbou a celkom známe mená v dabingovom obsadení. Hlavného záporáka nahovoril Patrick Stewart, tvrďáka Caseyho Sunshinovský Chris Evans (toho chlapa je na Fantastickú Štvorku vážne škoda), leaderku klanu Stopa Zhang Ziyi a v miniroličke sa vo filme mihne aj Kevin Smith. Na záver musím konštatovať, že navzdory neistým očakávaniam sa mi Korytnačky ozaj páčili. Neviem, čím to bolo, či som sa pominul na rozume, či sa mentálne vraciam späť do detských liet alebo som kdesi hlboko v podvedomý ešte stále veľký fanúšik štyroch ninja maliarov. To, že sa páčili mne, ešte vôbec nemusí znamenať, že sa budú aj vám. Ostatne je vidno, že sa na pomerne dosť veciach nezhodnem nezhodnem či už s stéčkom alebo i zo zvyšnými diskutujúcimi. Ku korytnačkám je treba nájsť si vzťah, presne ten, ktorý človek kedysi dávno stratil a ktorý zostáva zahrabaný pod kopou harabúrd kdesi na pôjde. Ja som ten svoj akoby zázrakom našiel a vám prajem, aby ste si ho znova našli i vy. *:+**:+**:+**:+**:+**:+**:+**:+**:-**:-*

život je nevyzpytatelný*;)*

Ech, ako tak pozerám, tak sme tu naplánovali zavedenie hotovej dicktatúry. Kto by povedal, že sa čosi také stane práve pod recenziou na neškodný animák *:D*

*:))**:))**:))**:))**

A Dicka za šéfredaktora *:D*

ale chlapci...sou tu i dámy přeci*?)*

to je tim jeho neotesanym sexappealem :))

koukám stčko je chvíli členem redakce a hned začne vyvolávat převrat *:D*

*:))**:))*

To už rovno KouleZone. Aj s patričnou novou grafikou, článkami a obrázkami...

Imho MovieKoule by stačilo. *;)*

Možná bysme měli hlasovat za novej název MZ--> MovieZoneKoule*:)*

Téma ,,koule,, bylo dostatečně prodiskutovánov v Casino Royal na děravé židli mezi 007 a tím pošukem, takže jsem doufal že se s tím prostě zas nějakej čas nesetkám.... Ale asi ne : )

No, od akcniho 3d animaku s nasima Zelvama se prece ceka ze by mel mit koule, takze celkem logicke:)

*:D* lubo *:+*

Drobná oprava - v predmete svojho príspevku máš o jednu kouly naviac. St39.6 toto krásne české slovo použil dvakrát a nie trikrát, čo je ostatne aj celkom logické - jedna či nedajbože tri koule sú značne... hm... neprirodzené *;)*

Jo, stckovy koule zacinaji byt pojem*:D*

Koukám že oblíbené slovo recenzenta alias st39.6 je KOULE. Častější použití tohoto krásného českého slova mě nevadí ale dokázal bych si ho představit spíš u recenzí třeba k Tarantinovým filmům. Ale k filmu o Ninja želvách??? Doufám že autor nám v budoucích recenzích ukáže že má větší KOULE než ukázel sepsáním tohodle recenzentského fláku B E Z K O U L Í !!!!

jojo pribeh o hovnu, ale me se to libilo ;) oproti hranejm filmum je to super zabava ;) tech 6/10 je primerenejch ;) i kdyz asi jen z nostalgie :)