Turecko-německá variace na Babel. Čirý konstrukt s místy mělkými charaktery, volně plujícími motivacemi a příliš mnoha nahodilostmi (způsoby smrti, nástěnka), přesto ve mně bloudění po trase Istanbul-Brémy zanechalo dojem, že Akin znovu dokázal o generačních propastech, pocitech odcizení a pohodlné letargie, o bezcílném nebo pošetilém bloumání životem natočit civilní a intenzivní výpověď, která přesahuje politicky korektní škatulku multikulti artu. Zvláštní uznání za výjimečné a přesto z filmu netrčící herecké výkony, už dlouho jsem nespatřila tak vzácně vyrovnanou konstelaci, a velmi příjemné nasnímání, které mi ten zacyklený výlet do míjejících a sbíhajících se světů nádherně oživilo. A jsem ráda, že se mi potvrdilo, že Akin je i nadále tvůrce hodný pozornosti.
75%
|
reagovat
|
, aj keď nie veľmi optimisticky zakončené ... Presne ako hovorí imf, určitá časť spotrebiteľov ako ja si proste vystačí s dvoma vod-kami
, ktoré pokryjú staré dobré CS klasiky (vesnička, samota u lesa, ...) a staré dobré US klasiky (LOTR, BBT, Friends, ...) - V+Hmax a mám vymalované za pár e. Do kina už nás nedokáže nič pritiahnuť, peniažky idú na "živú" kultúru - divadlo, muzikál, koncert ... Keby som tak vedel, že zažijem niečo podobné ako kedysi hrozne dávno, keď sa žeravé železo lialo za dunenia bubnov do tvaru meča - to si teraz pripomeniem na 3 kliky. Alebo keď som síce už ako dospelý videl obyčajné zdvihnutie prsteňa na retiazke zo snehu (mimochodom na tých pár sekúnd ste najskôr čakali 15 minút, kým sa to stiahlo z internetu) a nemohol sa dočkať kedy sa už zotmie v kine, pretože som bol zvedavý, ako sa tie knihy dostanú na ten veľký strieborný kus látky ... Som už fakt starý asi. Hlavný bol príbeh, forma bola nástrojom jeho vypovedania. Ale ani dnes nevidím, že by sa mladí tlačili v dlhokánskom rade pred pokladňou kina, kde pani v okuliaroch trhá úzke prúžky papiera zo stále tenšej "knižky" s nápisom Poklad na striebornom jazere
.